Prosíte si obraz? Neposielajte mi foto priestoru, kam pôjde, ale povedzte mi niečo o sebe.

... maľovanie, drahí, je o emóciách. Obraz nemá byť len patlanina na plátne alebo kus akožeumenia, ktorý dám na stenu, lebo ma nebaví Ikea. Obraz má zachytiť okamih. Atmosféru. Spomienku. Radosť. Smútok. Nádej. Modlitbu. Vieru. Roztopašnosť. Dojatie. Krásno. Odvahu. Súcit. Vďačnosť.

Obraz má odpovedať na nepoložené otázky, má byť však nielen odpoveďou, ale aj otázkou. Má byť oázou mieru, priateľom v tichu, svetlom v tmách, majákom v šírom svete, spriaznenou dušou.

Obraz má byť investíciou - do vás samotných.

S láskou, Kaťo.

"... sú maliari, ktorí urobia zo Slnka žltú škvrnu. A potom sú takí, ktorí urobia zo žltej škvrny Slnko..."

Van Gogh jedol žltú farbu, veriac, že mu do života prinesie šťastie. Farba bola jedovatá, no robil to aj napriek tomu. Či si ucho odrezal kvôli tomu, neviem. Viem však, že tvoril úžasné obrazy s nesmiernou výpovednou hodnotou. Všade píšu, že mal ťažký život, nemal čo jesť, kde bývať atď. Píšu však len to, čo videli navonok. Ako sa mal naozaj, aký bol a čo ho definovalo, vie len on. Pre mňa je Vincent stelesnením vnútornej sily, ktorá sála z jeho malieb. Pre mňa je Vincent šťastným bláznom, kolegom, ktorý, možno tak ako ja, pri pohľade na nebo maľuje prstom do vzduchu, usmieva sa a je nekonečne spokojný vo svojich svetoch. Vo svojich miliónoch Právd, ktoré si namaľuje miliónmi spôsobov, od slnka cez slnečnice, obilné klasy či hlbočizné hviezdne nebo. Veril svojej žltej. Každý z nás má svoju "žltú", ktorej verí.

Vďaka Ti, Vincent, nielen za ňu.

Kaťo.