"... sú maliari, ktorí urobia zo Slnka žltú škvrnu. A potom sú takí, ktorí urobia zo žltej škvrny Slnko..."

Van Gogh jedol žltú farbu, veriac, že mu do života prinesie šťastie. Farba bola jedovatá, no robil to aj napriek tomu. Či si ucho odrezal kvôli tomu, neviem. Viem však, že tvoril úžasné obrazy s nesmiernou výpovednou hodnotou. Všade píšu, že mal ťažký život, nemal čo jesť, kde bývať atď. Píšu však len to, čo videli navonok. Ako sa mal naozaj, aký bol a čo ho definovalo, vie len on. Pre mňa je Vincent stelesnením vnútornej sily, ktorá sála z jeho malieb. Pre mňa je Vincent šťastným bláznom, kolegom, ktorý, možno tak ako ja, pri pohľade na nebo maľuje prstom do vzduchu, usmieva sa a je nekonečne spokojný vo svojich svetoch. Vo svojich miliónoch Právd, ktoré si namaľuje miliónmi spôsobov, od slnka cez slnečnice, obilné klasy či hlbočizné hviezdne nebo. Veril svojej žltej. Každý z nás má svoju "žltú", ktorej verí.

Vďaka Ti, Vincent, nielen za ňu.

Kaťo.