https://akcnezeny.sk/katarina-olikova-vtedy-mi-rakovina-otvorila-dvere-teraz-som-vstupila/?fbclid=IwAR2FdwRJ6cje01Z8pGZ76gOG9GO0k0dwc-_6qFVKigjbwbyM-m_mAl2bY4E
Silná žena. Matka. Nech to znie akokoľvek čudne, rakovina je pre ňu požehnaním. Vrátila sa už druhýkrát. Neplače, nereptá. Práve...
Život nie je zvyk, záväzok či dlh. Nie je tým, čo nás učia piesne. Život skrátka je. Bez definícií. Ži a príliš sa nepýtaj. Len ži. Poďakuj za každé nové ráno, za každý prežitý deň. Za úsmev v tvári každého, komu si ho vyčaril, za motýľa, brnkajúceho do nosa, za oblak plávajúci nad Tvojou hlavou,...
A tu si uvedomím, že som nikdy nepremýšľala o smrti a vlastne ani o živote. Nikdy som na to nemala dôvod. Do života som vhupla mrňavá, nevedomá a nevidomá a akosi sa na mňa nalepil a brala som ho ako kožu, s ktorou idem všade. Smrť išla našťastie vždy mimo mňa. Iba vo chvíľach, keď sa stala...
Ak nie si v pohode, je to v pohode. Niekedy sa to jednoducho stáva. Ale musíš povedať sám sebe, že zajtra bude lepšie. Aj keby zajtra nebolo lepšie, stále si hovor, že bude. Lebo možno naozaj bude.
Vždy dúfame, že odpoveď má niekto iný. Nejaké iné miesto bude lepšie, nejaký iný čas obráti všetko na dobré. Nie je to tak. Nik iný nemá odpoveď, nijaké iné miesto nebude lepšie a všetko sa už obrátilo. Odpoveď máš uprostred svojho bytia, vieš, kto si a vieš, čo chceš.