Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní. „Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie,“ povedal Carlo Acutis.
Dnes, o pár hodín, bude tento taliansky mladík, ktorý zomrel v roku 2006 ako pätnásťročný na leukémiu, vyhlásený za svätého. Mladý, moderný, obyčajný - a predsa neobyčajne hlboký. Carlo nebol kňaz ani rehoľník, nebol teológ ani učiteľ. Bol tínedžerom, ktorý miloval šport, programovanie a priateľov. A predsa v jeho živote žiarilo niečo, čo presahuje vek, hranice a čas - túžba po večnosti a istota, že pravé šťastie sa nachádza v Bohu.
Povzbudzujem každého z vás, aj veriaceho, aj menej veriaceho, aj neveriaceho: vyhľadajte si o ňom niečo. Prečítajte si článok, rozhovor, životopis, knihu. Možno v jeho príbehu nájdete odraz vlastného hľadania.
Pretože život nie je len o tom, čo stihneme nahromadiť, zarobiť či zažiť. Život je o tom, aby sme objavili, prečo sme tu. Čo je naším poslaním? Čo nás robí skutočnými originálmi? Aký odkaz chceme zanechať?
Carlo nám pripomína, že každý z nás je pozvaný k večnosti a že už teraz ju môžeme žiť tým, ako milujeme, odpúšťame, hľadáme pravdu, ako sa nebojíme ísť proti prúdu.
Skúsme si položiť otázky:
~ Čo je pre mňa skutočne dôležité?
~ Kde hľadám zmysel a radosť?
~ Žijem ako originál, alebo sa nechávam kopírovať davom?
Možno práve jeho príbeh nám ukáže, že svätosť nie je vzdialený ideál, ale cesta, na ktorú je pozvaný každý z nás.