Stastie..

Toto je Jozo, nas kominar. Pamatam si ho este z cias davno minulych, tak dlho k nam chodieva. Tak som ho posuchala po rukave na privitanie. Ked precistil komin, urobila som mu kavu, sadli si aj s nasim tatom ku stolu a kecali sme. Rozpraval prihody, najviac ma pobavila tato: " A viete, co mi urobili na hausbóte? Doniesli tekvicove zrniecka." (Uz som sa zacala smiat, lebo tesne predtym sme sa bavili o zuboch a sipila som, co pride). Jozo pokracuje: "Tak na nho pozeram a hovorim mu: ty debil, vsak ja mam len jeden zub." Ono, teraz to neznie tak humorne, ale v kontexte a ako sa tvaril, takmer som si cvrkla. Ako sme tak sedeli hodnu chvilu, iba na okamih mi preblesklo hlavou, co vsetko dnes este musim urobit. Bola som rano odviezt Miska do skoly, v Lidli na nakupe, na poste som poslala nejake obrazy a serepeticky, aj lekaren som stihla, este ked Jozo cistil komin, dovarala som fazulovicu a chystala cesto na langose, ale aj tak mi napadlo, co mam hore... este zalozky vcera namalovane navliect snurky, domalovat srdiecka, hodit nieco na stranku... myslienku som rychlostou svetla zahodila, usmiala sa, oprela si bradu do dlani a pozorovala som dvoch deduskov pri nasom stole a uzivala som si to. Ved toto je radost, toto je zivot. Byt pritomny a zit danu chvilu bez obav, co prinesie buducnost. Ved buducnost je vlastne nove dnes. Stale hovorim, ze sa ucime. Ucime sa kazdy den. A dnes som sa naucila chapat stastie a to, ze stastie je tu vzdy. Ani kominar nemusi prist.