Posielame vám vrúcne pozdravy, priatelia v Krajine so žltým nebom!
Kto tak trošku sleduje moju cestu za ostatných 8 rokov, mozno viac posledné 3 a možno úplne najviac ten posledný alebo kto počul môj rozhovor spred operácie mozgu vlani v rádiu, ten azda pochopí osobnejšie.
Z dnešného dňa pár "zatiaľslov": ďakujem, že som vládala, zvládala, celý deň. Fyzicky veľmi náročný, chodenie, státie, teplo, slnko. Ale keď cítite, že to vnútorné nepomerne presahuje to vonkajšie, dvíha vás ruka taká silná, že jediné, čo riešite je, že neriešite a iba sa nechávate viesť. S otvoreným srdcom pre všetko a pre každého bolo pre mňa dôležité naozaj to jediné - byť prítomná. Povedať tu som. Tu som. Tu som. Dnes som to vyslovila veľakrát. Dnes som sa smiala aj plakala nad svojou bezmocnou túžbou všetko povedať, že som iba detsky vyrolovala dušu a poprosila, nech si ju Pán Boh načíta, lebo obsahuje celú galaxiu hĺbok, vďačností, ľudí, pocitov, prosieb, túžob, rozhovorov, otázok, výziev, ponúk... Dnes som odovzdávala seba a všetkých vás. Doslovne aj pomyseľne. Dnes bola Láska ako každá iná. Pokojná, nežná, veľká, štedrá, čistá, skutočná, živá. Dnes bol deň ako každý iný. Plný zázrakov.
I keď, tu na týchto miestach... asi predsa len trošičku bližší na dotyk.