"Nekonečno."
Vo víre ticha sa rodí svetlo,
čo nepatrí času ani priestoru.
Je ako prvý dych duše keď si spomenie,
kým bola.
Farby sa nelámu, len sa zjavujú,
ako šepot z večnosti, čo vie viac než slová.
Každý pohyb je modlitba,
každý odtieň otázka,
a odpoveď prichádza v tichu,
keď sa zastavíš dosť dlho na to, aby si počul,
ako sa nekonečno usmieva.
Možno je to len sen či záblesk niečoho,
čo bolo vždy v tebe hlboko skryté,
ako iskra odkiaľ si vyšiel.
A niekde tam, v tej poslednej vlne,
ktorá sa nedá chytiť ani pochopiť,
ťa čaká dotyk nežný a nekonečný,
ako keď sa Boh na chvíľu zjaví
vo farbe jemnej prítomnosti.
Nie ako meno, ale ako ticho, ktoré tvorí všetko.