My o živote nahlas nerozprávame. A už vôbec nie o smrti.
Ale uvedomme si, prosím, že smrť je to jediné, čo máme všetci spoločné. Každého z nás čaká. A je najvyšší čas pred tým nezatvárať oči.
Otvorme srdce a myseľ. Prestaňme sa báť a učme sa zomierať správne. Pripraviť sa na dobrú smrť totiž znamená aj pripraviť sa na dobrý život. Keď prijmeme pominuteľnosť, začneme si vážiť každé ráno ako dar, každého človeka ako učiteľa a každú skúsenosť ako príležitosť rásť.
Nie, nesibe mi. Skúste sa nad tým zamyslieť a dať tomu šancu. Smrť nemusí byť strašiakom. V skutočnosti nás učí, ako naozaj žiť. Posledné mesiace som bola svedkom sily ukrytej na konci života. A čoraz viac si uvedomujem, že správne zomieranie je umenie. Umenie odovzdať sa s dôverou, zmieriť sa, odpustiť si, poďakovať a odísť v pokoji.
V hlave mi stále znie otázka, ktorú som kedysi položila jednej pani po dlhom rozhovore:
„Nebojíte sa zomrieť preto, že sa bojíte žiť?
Nebojme sa života ani smrti. Oba sú len dva brehy tej istej rieky.
Porozmýšľajte.