Moja breza.

Moja breza.
Moja breza.
Ked v jednoduchosti pohliadnem na tento strom, ktory ma tu tak potesuje uz tyzden, dostavam uistenie. Akokolvek sme krehki, osupani z kory, vietor nam trha listy z konarov a kmase nas do vsetkych stran... ak sme zakoreneni, nezlomime sa. Hoc by to tak mohlo na povrchu vyzerat, aj keby sa nam kmen zlomil. Pamatajme, ze v hlbinach mame pevne korene a tam nezovsednu luce. 
P.s. otvorenie hlavy mam naplanovane na Kramaroch v utorok 7.juna.