(centralny zilovy kateter, ktory mi dali pod klucnu kost pred 2 tyzdnami) a museli vymenit hadicky, co sice bolelo jak fras, ale velmi zlate doktorky a sestricka to prebili svojou laskavostou. Aj ked ma vezu na sono, CT, RTG alebo ine vysetrenie a urobim si vylet mimo izbu a ideme cez "tunel" do druhej budovy a pol minuty na mna svieti slniecko. Aj ked mi pride nova objednavka na cokolvek. Aj ked mi napise dalsi clovek nieco o knizke dva a rozplace ma. Aj ked napriek miestu, kde som, mnou prenikne radost z veci typu domace jahody, mliecko, acidko, kava v hrnceku od Andrejky, Monicky, Evicky a dalsich cistych dusi, salatik od mojho jedinodrahomilovaneho manzela, sprava na edu page, ze sa Misko umiestnil na 1.mieste okresneho kola biologickej olympiady a postupuje do celostatneho kola, plysova Minnie od Sonicky, pohladkanie po tvari od sanitarky z druheho oddelenia, svadba v izbe oproti (dnes tam bola), pokojna noc aj den, spev vtacikov za oknami, ked zakricim gol! a nikto mi nenadava, usmev kohokolvek, sprava, video, pesnicka, povzbudenie, modlitba... ktore dennodenne dostavam. Nebudem vas nudit zdravotnickymi a inymi detailmi. Som stale v nemocnici a este nejaku dobu budem. Tak len tolko som chcela. Ze... DAKUJEM ZA LASKU
Malé veľké kroky
"Pani Olikova, tusim mate mensiu hlavu," povedala sestricka, ktora prisla do nocnej a den ma nevidela. Jaaaaj, ako ma to potesilo. Tak som jej povedala, ze sa budem tesit ked to nastane vzdy ked ma po dni, dvoch, uvidi. Mozno somarina, no pre mna velka vec. Aj, ze mi uz odpuchli nohy. Aj, ked necitim mechur kvoli katetru. Aj ked mi nastavia dobru polohu na posteli na primarne potreby od jedenia az po... Aj ked uz si viem dvihnut sama hlavu, aby som sa vedela napit z flase. Aj ked sa nezabrindam kazdy obed z polievky, na ktoru sa kazdy den velmi tesim, nech je akakolvek. Aj ked ma rehabilitacny pochvali a povzbudi lebo som pohla nohou o 2cm dalej ako den predtym. Aj ked ma beru na ARO aby mi urobili taky maly zakrok a opravili kaval