Je mi jedno, že mám nohy jak slon, vzadu riedke vlasy, žiadne zuby na bokoch vďaka chorej sánke, popraskanú ovisnutú kožu od vytekajúcej vody spod kože z roku 2024, hrb na krku, dolámané nechty, kŕče v bedrách a nohách, potočené šľachy, slabé ruky, boľavý nos plný chrást, tŕpnuci prst na nohe, ľavé prso o polovicu väčšie ako pravé, pneumatiku okolo pása, boky, že by jeden na nich vzlietol. Je mi jedno, ak vyzerám ako valec, kolka či hruška. Je mi jedno, že som občas nešikovná a zakopnem, že potrebujem pomôcť na schodoch, že sa občas zamotám, že som po ožiaroch mozgu pomalšia a nemotornejšia, že som po 3-mesačnom ležaní v nemocnici fyzicky menej zdatná, že nevidím dobre, že nechytím loptu, že mi občas vypadnú veci z ruky. Je mi jedno, že keď ostatní sedia na zemi, ja poviem, že to neviem a jediná sedím na lavičke, že si každú cestu musím naplánovať a zistiť kde sú záchody a miesto na sedenie, že si delím energiu na časti a viem povedať nie, že svoju slabosť neberiem ako zlyhanie. Je mi jedno, že hoci som na all inclusive a mohla by som jesť hocičo a stále, dávam si len zeleninu a ovocie a zmrzlinu, lebo mi to chutí. A ďatle, ak sú. Je mi jedno, že oplieskam peniaze na cestovanie, zážitky a sny mojich drahých. Je mi jedno, či a ako sa na mňa niekto pozerá, čo si myslí, čo hovorí. Nepotrebujem nikomu nič dokazovať ani vysvetľovať. Som verná Bohu, som verná sebe. Viem, kto som, svoju dušu som stretla už zo všetkých strán, farieb, svetiel aj tieňov a nechcela by som byť nikým iným. Dnes som si dala plavky a po sto rokoch som sa capla do vody a fakt som si to užívala. Dnes som sa smiala, že síce už telo nezvládne moc plávať, ale ako bójka stále dokážem ležať na hladine. Dnes som sa pýtala tam hore prečo som sa, do pipiny, ešte neopálila, keď sú hentí dvaja už ako kapučíno a hoci som sa vzápatí tam hore aj ospravedlnila a pokecala a sklopila uši, do hodiny som bola ako paradajka. Tak mi treba. Dnes sme boli na pláži po zotmení a dávali sme si morské potvory a hral nám naživo chlapík a pri My way od Frankyho mi vyleteli slzy a bolo mi jedno, že mi padajú na krevety. Mala by som to ukončiť nejakou super myšlienkou, ale je mi jedno, ak nebude. Žijem život, ktorý ma aj napriek kamienkom v topánkach nesmierne a úprimne baví a to želám každému z vás.
s láskou, Kaťo
6.1.2026