Dnes sa ma dotkla láskavosť tak čistá, až sa mi tisnú slzy do očí. Najprv ráno a doobeda bolo pár objatí od skvelých ľudí, potom kočka z jedného zo snúbeneckých párov, ktorym sme robili jednorázovú prednášku v rámci prípravy na manželstvo, mi pri odchode podala ruku, poďakovala, objala ma a rozplakala sa, teraz večer k nám prišiel na prespávačku Miškov kamoš, 13r.chalan. A tu už sa zastavím. Malý, no srdcom veľký. Keď ma zbadal, bez váhania ku mne pristúpil, položil mi dlaň na chrbát, zapichol sa mi pohľadom do očí a nežne ma pohladkal s otázkou ako sa mám. Chvíľu sme sa rozprávali a ja som sa cítila vzhľadom na okolnosti až prekvapujúco prekvapená. Jeho úprimný záujem, tak hlboký a nesebecký, mi rozjasnil dušu spôsobom, ktorý sa slovami len ťažko zachytáva. A akoby to všetko nestačilo, krátko na to prišla ďalšia vlna nežnosti, fotka mojej záložky, ktorú z druhej strany pokreslila dcérka mojej klientky, blízkej duše. Na kúsku papiera, plnom sŕdc a farieb. Sedím tu pod dekou, v tichu, píšem nové kartičky, kým prišli chalani, práve s otázkou: Čo robí svet lepším miestom pre život? Obklopená nežnosťou sveta, a s pokorou prijímam dar, pripomenutie, že aj v obyčajnom dni môže byť ukryté nesmierne veľa lásky. Aaaa, aby to nestačilo, prišla mi ďalsia správa od ďalsej osoby, ktorá so mnou zdieľala pár vzácnych okamihov z dneška a napísala, že je šťastná, že som súčasťou ich života.
Čo robí svet lepším miestom pre život? Toto. Dotyk, ktorý nehľadá nič späť. Pohľad, ktorý povie viac než tisíc slov. Gesto, ktoré v sebe nesie nekonečnú nehu. Obyčajný deň, ktorý sa premení na sviatok duše. Toľko signálov z Neba, dotykov Boha v ľuďoch. Si milovaná. Si videná. Nepochybujem, už nikdy. A verím, už navždy. A ďakujem, tak čisto. Som dojatá. Vďačná. A moje srdce tichúčko žiari.