Hlava chce rozprávať nahlas, srdce skôr šepká.v„Môžem?“ - „Všetko.“
... a tak sa to začne vysýpať. Neučesané, pravdivé, miestami roztrasené. Slová, čo dlho stáli v rade. A niekde medzi riadkami, tam kde sa atrament dotkne ticha, sa pohne prvý závan. Niečo sa rodí. Nie naraz. Nie hlučne. Ale isto. Zľahka, nenápadne, ako prvé svetlo pod obzorom, sa začne črtať krajina.
Krajina so žltým nebom 3.