Katka, celú som ju preplakala. Bol to taký očistný plač duše. Slzy mi padali ako hrachy, vzlykala som. Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, vyjadriť to, čo prebieha na inej úrovni. Chcem ti aspoň takto povedať, že ti ďakujem. Že som mohla nazrieť do tvojho vnútra, vidieť tvoju tvorbu, nacítiť si čo sála z tvojich obrazov. Ďakujem, za každé slovo, bodku či medzeru. Nikdy na mňa nepôsobili prázdne strany tak plno ako dnes. Držím ti prsty na tvojej ceste duše a ďakujem že si.. Ivetka
Ked sa moja vasa kniha Krajina so zltym nebom dotkne...
