Hodnota vecí neexistuje sama o sebe, je to len odraz toho, čo do nich vkladáme my. Starý list, pokazený prsteň či opotrebovaná hračka môžu mať pre jedného nulový význam, a pre druhého nevyčísliteľnú cenu. Nie preto, čo sú, ale preto, čo pre nás znamenajú. Svet nie je plný objektívnych právd o tom, čo je dôležité. Skôr je to zrkadlo, v ktorom sa odráža naša duša. To, čomu dáme význam, nás formuje. A v tom je aj istá sloboda: môžeme si vážiť to, čo cítime ako cenné, bez ohľadu na to, čo si myslí svet. A práve to ma sprevádza, keď tvorím. Či už maľujem, píšem, alebo vyrábam čosi rukami... nevznikajú len veci, ale príbehy, ktoré nesú kus emócie, času a duše. Nejde o cenu, ale o hodnotu, ktorá sa rodí v procese aj v zámere.
Možno práve tam začína skutočné bohatstvo. V schopnosti nájsť hodnotu tam, kde ju iní nevidia. A niekedy aj v tom, že ju niekto vloží do niečoho pre vás. Lebo nie všetko, čo má cenu, má hodnotu... ale všetko, čo má hodnotu, je nevyčísliteľné.