...čo? Tajovský?

...čo? Tajovský?

"Kati, už dlho cítim, že si prosím obraz od Teba. Je to miesto, kde som každý deň, kam sa chodím prechádzať." ... časom poslala pár fotiek a videí, aby som mala predstavu. Pred takýmto niečím mám brutálny rešpekt, lebo už to vnímam ako očakávanie. Najmä ak je niečo v človeku, čo ja nevidím, lebo to ako obyčajný smrteľník nemám šancu vidieť. Keď prišiel ten správny čas, ako vždy som načrela do súdka s odvahou, prežehnala sa, pohladila biele plátno, poprosila Nebo o spoluprácu, zhlboka sa nadýchla a začala premieňať sen na skutočnosť. Včera ho doma rozbalila a napísala mi: "Katuška, ten obraz tu sedí ako riť na šerbel. Úplne sa ti podarilo preniesť na plátno, čo som chcela, emócia je tam silná. Akoby si na tú lúku chodila aj ty. Ďakujem." Ešte neskôr dopísala: "Kde sa píšu verejné pochvaly k tvojej práci?" A o kúsok neskôr toto: "Toto je lúka kde vyrástli 3deti, zostarli rodičia, svoj psí život prežil jeden člen a J.G.Tajovsky stvoril pár románov. A keď sa tá rodina stretne pri spoločnom obede - bude v tom obraze vidieť všetky tie spomienky ."

   Ďalší veľký obraz vznikol na objednávku. A ja cítim, ako veľmi milujem túto cestu, toto poslanie. Moja práca nie je len prácou, je dotykom s niečím hlbším, čo presahuje každodennosť. Každý ťah štetca, každé slovo, ktoré napíšem, je pre mňa bránou k tajomstvu života. 

   S vďačnosťou v srdci si uvedomujem, že práve cez skúšku choroby som objavila dar, ktorý vo mne spal. Rakovina, ktorú by mnohí vnímali iba ako tieň, sa pre mňa stala bránou k svetlu. Vďaka nej som našla v sebe tvorivý prameň. Schopnosť maľovať, písať, deliť sa o krásu a pravdu. 

   Tento dar vnímam ako vzácnosť, ako niečo, čo nepatrí len mne. Je to iskra, ktorá sa má rozdávať ďalej, aby prinášala radosť, nádej, uzdravenie a dotyk lásky. A práve v tom je pre mňa najväčšia pokora ~ vedomie, že nič z toho nie je samozrejmosťou, že všetko, čo smiem tvoriť, prichádza z miesta, ktoré je väčšie než ja sama. 

   Milujem život. Milujem jeho hĺbky aj jeho ticho. Milujem človeka ~ v jeho krehkosti, v jeho sile, v jeho nekonečnej schopnosti tvoriť, rásť a znovu povstať. A každý obraz, každé slovo, ktoré sa zo mňa narodí, je mojou tichou modlitbou vďačnosti.

   Práve mi poslala fotky, tak sa s vami delím.