Tak. 20.januar. Bohu vdaka zan.
V tento den, pred 9 rokmi, mi doktor oznamil vysledky biopsie. A hned ma bral pod noz.
V tento den, pred 4 rokmi, mi doktor oznamil, ze mam pred sebou 2-3 mesiace zivota.
A dnes, vnutri, v tento den OSLAVUJEM! Hoci sa, uprimne, fyzicky citim naprd, uz od silvestra doslova nepouzitelne. Hlava sa vrti, tlak nizky, lica stale bolia jak som bola nafuknuta z tych kortikoidov, telo az tak neposlucha. A sice som sa nakopla a zacala chodit kazde rano s palickami na nordic walking, som jemne povedane k.o a tesim sa, kedy sa natiahnem pod dekou. Kazdy pohyb si musim zvedomit, aby som si povedala, ze to dam, ze ma nohy odnesu (ved preco nie). Decembrove MR mozgu a nasledne PET CT potvrdili dobru reakciu na letne oziare, nemam ziadne nove nalezy a ta ozarovana metastaza sa zmensila a vykazuje mensiu aktivitu, zcasti je tam nekroticke tkanivo (nezive). Dalsie MR mam v marci. Predvcerom som bola na CT panva brucho hrudnik, cakam na vysledky nech vidime ako to vyzera tam. Verim, ze aspon tak ako mozog a posleme novu ziadost do poistovne, schvalia ju a ja budem moct chodit opat najblizsich par mesiacov na biologicku liecbu. A ze moje telo sa po tych vsetkych liecbach, oziaroch a kontrastnych latkach otrasie, nadychne a bude drzat.
Zistila som, ze aj mna samu dokazu povzbudit moje vlastne slova, za co tiez dakujem. Vzdy mam za co dakovat. Ved co je to... nejake bolesti, neistoty, zapieranie sameho seba, z hladiska vecnosti. Ked si spatne premietnem tych 9 rokov... absolvovala som vselijake "srandy" v nemocniciach, nebudem pocitat ani vymenovavat, co vsak chcem povedat, je: namalovala som 2 559 obrazov na platne, niekolko malieb na steny, dalsich asi 700 zaloziek na dreve, vyrobila kopec inych drobnosti, napisala a vydala 1knihu, prijala sviatost birmovania a prveho svateho prijimania, po 12 rokoch uradneho manzelstva aj sviatost manzelstva, navstivila vela krasnych miest na Slovensku aj vo svete, bola ucastna na puti vo Svatej zemi, v Turine, dala vela rozhovorov do medii, pomohla s pripravou na manzelstvo par parom, napisala par slov, nahrala par zvukoviek, posolstiev, odkazov, svojou pritomnostou a pomocou aspon trosku osviezila Salezianske dielo na Trnavke aj ako mama Margita, absolvovala formaciu ako Salezian splupracovnik (stale trva)
... iste, nic by sa nesto, keby sa toto vsetko nestalo, ved kazdy je nahraditelny. Ale ja verim a som presvedcena o tom, ze som nasla svoje povolanie a ze svojim bytim a bitim som sa dotkla par dusi, ktore by boli ine, keby sa toto vsetko nestalo. Viem, ze Pan Boh ma plan. Aj so mnou. A ja Mu verim. Cokolvek to bude a akokolvek dlho to bude. Uz teraz viem, ze za tie duse to stalo. Ze za ten dotyk to stalo. Vzdy, ked dostanem spatnu vazbu a niekto mi napise, povie, objime ma... iba dakujem tam hore a je mi tak krasne na laskou obalenom srdci, ze viem, ze vsetko za to stalo. Som tym preniknuta az do spiku kosti. Ja som sice ja, ale som inou ja. A mozno som prave tou ja, ktorou som vzdy bola, len som nemala odvahu stretnut sa. Som prostriedkom na lasku a svetlo. A nebojim sa to vykricat do sveta. Miliontykrat podakujem za plnost bytia, za odvahu, za talent, za dusu, za skutocnost a pravdivost, za zmysly, za telo, za chcenie, za mudrost, za dary, za moznosti, za sance, za rozhodnutia, za talent, za zmysly, za humor, za nadhlad, za situacie, za miesta, za ludi. Za Boha, ktory mi to vsetko dava aj spolu s nekonecnym oceanom lasky, svetla a pokoja. Aj dnes dakujem za bytie vo svojej najhlbsej podstate, ktore nie je limitovane casom. Toto zopakujem: ktore nie je limitovane casom. A to je okrem bezodnej lasky, ktorej ma naucil, ta dalsia prepotrebna lekcia. A ze v strachu a obavach sa zit neda. Ze zivot sa meria slobodou, ktoru nam dal. A ze iluzia, ktoru si vytvarame myslienkami, nie je skutocnost. Ze pritomnost je tu a teraz a cas to nezmeni. Ani miesto. Ani dlzka zivota. Ale hlbka, och, ta zazracna hlbka, tak ta je vsetko. V hlbinach stretnes Toho, kto tam vzdy bol. Bez casu a priestoru. V jednoduchosti a priezracnej cistej nadhere. A tu ked raz ochutnas, uz sa Ta nebude musiet pytat coho sa bojis. (Dobre, mozno to este obcas pripomenie, lebo sa predsa len stale ucis). Tam v hlbinach, tam su odpovede bez otazok, tam je ziara vsetkych hviezd, tam je teplo zdrojov, tam je harmonia vsetkych tonov aj farieb. Tam sa priblizujem a odovzdavam. Tam je domov. Tam je On. Tam som ja. Ked si v hlbine, si na mieste, kde mas byt. A cas to naozaj nezmeni. Jedine, co Vecnost moze zmenit, je Laska. Milovat vzdy viac, ako je nevyhnutne a tym byt milovany viac ako si dokazeme predstavit. A ono sa to da. Vzdy sa to da.
KDEKOLVEK SME, IBA LASKA JE ODPOVEDOU NA VSETKO, STRHNE NAS DO HLBIN A VYSTRELI KU HVIEZDAM. A TAM, MILOVANI, TAM SA DEJU ZAZRAKY.