Svätá Zem
Jeruzalem, Betlehem, Nazareth, Haifa, Kana galilejska, hora Tabor, Jericho, Hora Pokusenia, Judska pust, rieka Jordan, Ain Karem, Hora Blahoslavenstiev, Tabgha, Genezaretske jazero, Kafarnaum, Jaffa, Tel Aviv... Nasa put po Svätej Zemi sa pomaličky chýli ku koncu. Prešli sme si svätým písmom, kráčali po miestach tak silných a nádherných, že z toho budeme čerpať naveky. Uvažujem, čo napíšem, tak len prepíšem to, čo som napísala po vyjdení z jedného z tých miest... Dlhý rad pútnikov stojí ďalšie hodiny pre jeden okamih. Vojdeš do kaplnky, v ktorej sa hrá lúč jednej sviečky na kameni, ktorým bol zavalený hrob. Svetlo tancuje a ty v napätí čakáš, kým štyria v tej druhej kaplnke vstanú a vystriedajú Ťa. Srdce bije nadšenejšie. Vstúpiš. Cítiš vôňu. Tajomstvo. Kúzlo. Pokľaknem a položím ruky na kameň pomazania. Skloním hlavu. Zhlboka sa nadýchnem. Som pokojná, taká pokojná. Usmievam sa. Cez zavreté viečka cítim slzu radosti. Ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme. Poviem. Len to. Vstávam a je mi dobre. Nechávame vstúpiť ďalších a ja sa ešte otočím a pozriem nad to tajomné miesto. Cez otvor na vrchu priestoru preniká silný lúč svetla a zaplavuje chrám. Pozdrav z neba. Nepochybujem. Takúto lásku cítim dlhšie. A verím, že dnes ju ochutnali viacerí. Tak naozaj ochutnali. A že ju raz bude cítiť každý. Takú lásku, ktorá sa zapíše do spomienok. Do sŕdc. Do dotykov. Do úsmevov. Do sĺz. Do objatí. Do večnosti. Do hviezd. Pre takú lásku sa oplatí žiť aj umierať. Taká láska nás poznala po mene ešte skôr, než sa zrodili hviezdy. Pre takú lásku sme sa narodili a taká láska sa narodila pre nás. Takúto lásku želám žiť každému. Takú, čo sa zapíše do spomienok. Takú, čo za to všetko stojí.
Posielam vám z nej dúšok a ešte raz vrúcne pozdravy odo mňa k vám, milovaní.