Liečenie farbou
Liečenie farbou je jedným z najstarších spôsobov liečenia. Staroveké kúltury využívali farby v každodennom živote pre šťastie, úspech, blahobyt pre seba i druhých. Liečenie farbami pochádza pôvodne z Egypta, kde každá choroba korenšpondovala s istou farbou nachádzajúcou sa voľne v prírode.
Hippokrates, žijúci v 4. storočí pred n.l., na rany a postihnuté miesta aplikoval masti a obväzy najrôznejších farieb. Aristoteles pracoval s farebnými kryštálmi, balzamami, minerálmi a liečil farbami okolo roku 300 pred n.l. Aurelius Cornelius Celsus, rímsky lekár z 1. stor. n.l. hojne využíval k liečeniu farby a farebné kombinácie.
S objavom farby ako svetelnej vibrácie prišiel v 17. stor. vedec Isaac Newton.
Už malé dieťa pri žltej farbe povie, je to slniečko. Žltá ako radosť, teplo. Modrá ako voda – ticho, kľud. Červená farba ako krv – sila. Zelená ako tráva – regenerácia, stabilita a tak by sme mohli pokračovať v odhaľovaní kvalít farieb ďalej.
Indiáni sa pred bojom pomaľovávali farbami, aby zastrašili nepriateľa. Novozelandský ragbisti si maľuju tvár farbami a tancuju tanec Haka, aby vzbudili rešpekt a strach súpera. Ženy si maľuju tvár (ústa, oči) a nechty farbami, aby sa páčili a vzbudili záujem. Maľujeme si steny v bytoch, nemocniciach, kanceláriach, aby sme si zpríjemnili prostredie, podporili liečenie, sústredenie. Maľujeme cesty, aby sme upozornili a vyznačili smer. Farbami upozorňujeme, liečime, podporujeme, ochraňujeme, ukludňujeme ... a veľa ďalších vecí bez toho aby sme si to uvedomovali a vedome to zaznamenávali. Farbami komunikujeme, so sebou aj svojím okolím. Každá farebná zložka svetla má svoju vlastnú vlnovú dĺžku a špecifické energetické vlastnosti, ktoré sú schopné ovplyvniť rôzne ľudské emócie.