Druhé výročie maľovania
O par dni to budu dva roky, co som absolvovala svoju poslednu chemoterapiu a dalsiu liecbu. Bola to najtvrdsia a zaroven najdolezitejsia skola v mojom zivote. Vela som sa naucila. Vela som pochopila. A vela vam chcem povedat, posunut, postupne. Koho to zaujima, nech vnima, koho nie, aj tak dobre.
Zivot nie je kratky. Je dostatocne dlhy na to, aby bol plnohodnotny. Budte jeho reziserom. Budte originalom, nie kopiou. Budte svojim najlepsim priatelom, bezpecnym pristavom, majakom v tmach. Budte tou najlepsou verziou seba sameho, aj vtedy, ked sa nikto nepozera. Budte slobodni vo svojich myslienkach a konaniach, budte uvolneni, budte hlavne spokojni. Robte to, co vas naplna, chodte tam, kde je vam krasne, travte cas s tymi, s ktorymi je vam dobre. Zbytocne nerozmyslajte. Nehadajte sa pre hluposti. Nehnevajte sa. Nerozculujte. Respektujte ostatnych a vazte si ich. Berte ludi takych, aki su...ved inych niet. Budte slusni. Prestante sa bat. Budte uprimni. Budte pokorni. Budte vdacni. A pamatajte. Nie je sebecke robit to, co je pre vas najlepsie. Sloboda je najviac. Ak clovek pochopi, ze ju nosi v sebe.
Vdaka chorobe som tam, kde som. Sama so sebou, s ludmi, ktorych milujem a v neposlednom rade s vami. Zacala som malovat, tvorit, nie kvoli biznisu, ale kvoli ceste, ktora sa mi otvorila a ktora ma formuje. A za to, ze ste na tej ceste so mnou a davate mi moznost pre vas malovat a davat vam kazdym tahom stetca kus mojho srdca, vam, drahi priaznivci mojho kreativneho Ja, patri nesmierne velke DAKUJEM.