Namalovala som Dusu. Toto sa udialo.
"Kati, namaluj ma. Ale nie ako postavu, hmotu, namaluj to, kym som. Vies, co myslim?" ... aj by som napisala viac, ale to, z coho som cerpala, nie je slovami obmedzene. Je mi jasne, ze pre niekoho bude toto iba nejaky dalsi abstraktny rozmer, a je to v poriadku. Pre mna to je skusenost bytia takeho, ake je. Dakujem za dar noveho poznania. A Tebe priatelu dakujem za moznost stretnut Ta v celistvosti.
Ako kruh hodeny do vody zanechava kazdy z nas stopy v zivotoch. Na cestach tych druhych, no najma tych vlastnych. Zhodit nanosy, supky a masky stoji vela namahy, obrusovania, skusok a bolesti, ale ked zotrvame, ucitime sa a uvidime v zrkadle vlastnej skutocnosti, autenticki, naozajstni a celi, budeme tam, kde mame byt. Kde sme mali vzdy byt a kde sme aj boli, len sme sa nevideli. Dusa, Svetlo, Stred, volaj to ako chces. Jedno je vsak iste. Ak si tym, kym mas byt, rozziaris cely svet.