Ako som začala "učiť"

18.06.2017 15:33

Ako dospelí vidíme svet úplne inak než deti. Máme väčší zmysel pre to, čo je "správne" a "nesprávne"...čas nás obrúsil, skúsenosti a starosti v nás zmenili pohľad na okolitý svet. Obmedzili sme tvorivosť a možno aj prišli chvíle, kedy by sme radi urobili niečo "bez rozmýšľania", ale sme už príliš vážni, unavení, alebo sa prosto bojíme. Som presvedčená o tom, že na maľovaní nie je nič záhadné ani zložité. Stačí mať správny prístup, osvojiť si základné princípy, alebo vlastne...princípy ani nie, veď každý môže inak interpretovať to, čo vidí.

Som presvedčená o tom, že maľovať dokáže každý. Pozrite sa na mňa. Pred pár rokmi som ani len netušila, čo je to štetec a teraz si neviem predstaviť život bez farieb.  Neviem, čo je kompozícia, nepoznám žiadne výtvarné techniky, neabsolvovala som kuzy maľovania. Samozrejme, základy poznám, vrátane tých zvučných mien, na ktorých obrazy sa chodím rada pozeraž aj do svetových galérií.

V roku 2016 ma oslovilo pár ľudí, či by som nemohla naučiť maľovať ich deti. Povedala so, že učiť neviem. Jediné, čo im môžem ukázať je to, čo sama viem. Tak sme to skúsili. Dievčence sa veľmi tešili a musím povedať, že aj ja. Najmä keď som videla, ako im to ide, ako ich inšpirujem a aj mimo "hodín" vezmú do rúk farby a štetce a maľujú. Čím ďalej, tým viac ľudí ma začalo oslovovať. Nielen rodičia detí. Aj deti samotné. Aj dospelí pracujúci, dokonca seniori. Ľudia, ktorí sa jednoducho "iba" chcú naučiť maľovať...ľudia, ktorí sú veľmi zaneprázdnení a potrebujú si oddýchnuť a zrealxovať, ba i takí, ktorí to berú ako terapiu. Čo ma na tom baví? Pocit zadosťučinenia a vďaky za dar, ktorý som dostala. Že ho môžem posúvať ďalej. Že im to veľa dáva. A v neposlednom rade to, že ich inšpirujem.

Každý jeden z tých, ktorí už začal, aj pokračuje. Báli sa...och, ako sa báli. A čo ak nebudem vedieť? A čo ak to nezvládnem? A čo ak z toho bude iba jedna veľká machuľa? Čo ak...u mňa neplatí. Budeš to vedieť. Zvládneš to. A ak sa to dotkne Tvojho srdca, dotkne sa to aj sŕdc iných ľudí. Vyjadríš farbami svoje emócie, strachy, bolesti, radosti, túžby, nádeje...vyjadríš seba samého a nemusíš brať ohľad na to, kto si čo bude myslieť. Chceš namaľovať modré slnko? Namaľuj. Keď robíš niečo zvnútra a obnažýjueš svoju dušu, nejestvuje nič, čo by bolo neprávne. Len sa nesmieš báť.